Kráčame hore lesnou asfaltkou a rozhliadame sa. Po pravej strane je akási zvážnica, či chodník, smerujúci mierne smerom vzad. “Hmm, to bude asi ono.”, dumáme. Rozhodujeme sa ísť ešte ďalej. Už z cesty vidíme na pravej strane akýsi skalnatý horizont a kopec kameňov skrývajúcich sa tam v lese. Po pár sto metroch vchádzame doň, do rozprávkového lesa nedotknutého ľudskou rukou. Z akéhosi dôvodu mi pripomína niektoré scény z filmu Predátor. Asi preto, že zásah človeka na tomto mieste nie je viditeľný. Staré majestátne buky týčiace sa poriadne vysoko, veľké kamene naváľané navôkol zarastené machmi a všade bujaca zeleň. Menšia rovinka ukrýva priehlbinu plnú tých najväčších balvanov aké sme zatiaľ videli. A v tej džungli svietia biele fľaky na podozrivo čistej stienke. Podídeme bližšie a zdanie neklame. Stopy lezcov na najväčšom s balvanov v nás vyvolávajú nadšenie. Terén tu je zložitý. Nachádzame ďalšie dva balvany obchytané zaprášenými rukami od magnézia. Napriek nadšeniu z nálezu krásnych bouldrov vieme, že to nie je to, čo hľadáme. Že to je len akási odnož veľkého diela, ktoré tu na nás ešte čaká. Obzeráme si okolie a vyberáme sa späť ku spomínanej cestičke. “Je to ona.”, myslíme si pri pohľade na balvany, prvé stopy bouldrov a cestu zatáčajúcu vľavo za malý skalnatý horizont. Vieme, že sme tu…

Končitá je chránený celok o výmere 10,000 m2 vyhlásený v roku 1973. Je to prírodná pamiatka a výmera ochranného pásma je 287,600 m2. Je tam zakázaná ťažba dreva a to je aj dôvod, prečo je tu les taký starý a nepoškodený. Súčasťou tohto celku sú menšie andezitové bralá a rozvaliny nachádzajúce sa na menšom hrebeni.

Prístup je veľmi jednoduchý, od chaty pod Končitou sa treba vybrať smerom ďalej hore a prekročiť rampu vpravo na asfaltovej ceste. Za rampou po cca 400 metroch je odbočka vpravo na lesnú cestičku, ktorá sa neskôr zmení na chodníček. Smeruje mierne vzad. Po jeho ľavej strane sa na horizonte týčia skalné útvary a hneď vedľa chodníku sú prvé bouldre. Ďalej na horizonte sa zatočí doľava a objaví sa množstvo skál a balvanov. Tu je aj odbočka vpravo k ďalším bouldrom. O kúsok ďalej sa nachádza odbočka vľavo ktorá vedie hore k táborisku. Je tam veľké ohnisko a plošina pre veľký počet stanov. Všade na vôkol je nespočet bouldrov, treba si to pobehať a niečo si vybrať. Bouldre sa dajú ľahko identifikovať, je tam už vychodená spleť chodníčkov, niektoré bouldre sú len očistené, niektoré aj označené a nájdu sa tu aj bouldre s upraveným doskočiskom. Existuje tam aj niekoľko preistených ciest. Skaly sú z kompaktného drsného andezitu, nájdu sa na nich obliny, praskliny, špáry, aj diery, takže každý si tu príde na svoje. Sprievodca však zatiaľ neexistuje.

Ako je možné, že je to tak blízko, ľahko dostupné a že to bolo roky lezcami nedotknuté? Bouldre na Končitej jednoducho stáli v tieni Hrádku a tíško čakali na prvé dotyky lezcov. Je fajn, že tu také niečo máme, tak sa tešme a správajme sa k lesu úctivo, aby nás odtiaľ nevyhnali.

Odporúčam pozrieť si nasledujúce odkazy:
http://www.hkextrem.sk/clanky/boulder_hradok_leto.htm
http://www.hkextrem.sk/clanky/boulder_hradok_jar.htm

Text: Stanislav König
Foto: Andrej a Stano Königovci


Fotogaléria


no images were found

 

You must be logged in to leave a reply.