História regiónu
Donner Stein
Grič
Veľký Kric
Veľký Grič

Donner Stein ?    Veľký Kric ?   Veľký Gryč ?   Veľký Grič ?

Zaujímavá je problematika pomenovania, alebo názvu tejto hory. Za obdobie 100 rokov od r. 1900 do r. 2000 stihla dostať až tri názvy. Podpisovali sa v nich obdobia v ktorých žil ľud okolo nej, ako aj štátne útvary, spoločenské usporiadanie či národné cítenie. Nato, aby sme dokázali posúdiť či zhodnotiť akúkoľvek informáciu okolo tejto veci, je potrebné poznať históriu doliny pod týmto kopcom, ich obyvateľov a zmeny ktorými prechádzali. Možno to zdanlivo nebude mať súvislosť z vecou okolo názvu tohto kopca, ale v konečnom dôsledku nám pomôže vytvoriť si obraz a svoj úsudok.


História regiónu

Roky 3000 – 1800 p. n. l. –  boli roky , kedy tu žili ľudia  tzv. Pásikovej kultúry –  pomenovaní podľa keramickej výzdoby. Mladšia doba kamenná – ľud kultúry Bukohorskej – poľnohospodári, pastieri. Doba bronzová – 1800 – 750 p. n . l. – bronzový poklad v Hradci. Kultúra Lužická – 750 – 450 pred n. l. vyznačuje sa pohrebným rituálom spaľovaním  mŕtvych. Početné pohrebiská v Handlovej, Veľkej Lehote a v Novákoch. Obdobie Mladšej doby železnej – Kelti, Germánske kmene a predchodcovia neskoršieho Slovanského obyvateľstva. Začiatok nášho letopočtu sa začína expanziou Rímskeho impéria. Nastupujú Slovanské kmene v prvej polovici piateho storočia n. l. do lokalít Nováky, Bojnice, Prievidza, Dubnica, Diviacka nová Ves. Avarské kmene ovládajú Slovanov na dva storočia. Takzvanú Kmeňovú demokraciustrieda prvý štát. Vzniká Veľkomoravská ríša (Rannofeudálny štát).Vznikajú kniežacie hrady a systém Staroslovanských hradíšť napr. Bojnice a Vyšehrad. Prevládalo poľnohospodárstvo a pastierstvo. V 9 – 10 storočí vznikajú Necpaly, Sučany, Diviaky, Nedožery, Rudno atď. Koncom 11 storočia zaniká Veľkomoravská ríša a Hornú Nitru zaberajú maďarské bojové družiny a začleňujú ju do Uhorského štátu. Prvá písomná správa o Hornej Nitre je listina uhorského kráľa Kolomana z r. 1113. Ľudu vládol panovník, cirkev a veľmoži. Približne do tejto doby sa radí používanie názvu “SLOVÁCI”. V priebehu 13 storočia vznikajú obce Brezany, Veľká Čausa, Ráztočno….
Osídľovanie Hornej Nitry bolo ovplyvňované Matúšom Čákom Trenčianskym, ktorý sa po smrti Arpádovcov zmocnil kráľovskýchmajetkov a v r. 1302 ovládol i Bojnice. Po jeho smrti začína tzv. Šoltýzska kolonizácia. Šoltýzske osady vznikli kolonizačnou činnosťou nemcov a prílivom nemeckých osadlíkov z baníckych oblastí Slovenského Rudohoria a z nemeckých krajín. Vznikajú obce Poruba 1330, Nemecké Pravno 1337, Koš (Anreas Dorf) 1367, Handlová (Krickerhau) 1376,Tužina (Halkelhau) 1393, Kľačno (Gajdel).
Poznámka: Obec Handlová vznikla  už z predtým obývanej a samostatnej osady. Okolo r. 1640 pri náboženských nepokojochevanielický kňazi odniesli všetky doklady, matriky a protokoly týkajúce sa doby s pred r.1640 a tie sa viac nenašli. Takže o pôvode obyvateľov pred založením Handlovej sú len dohady.
V Prievidzkej kotline sa vyvinuli dve národnostné časti a to rad Slovenských osád na ľavom brehu rieky Nitry a v údolí riečky Handlovka. Ďalej skupina Nemeckých osád na pravom brehu rieky Nitry okrem Handlovej. Nemecké osady kolonizovali baníci. Údolím Handlovky išla významná obchodná cesta z Kremnice cez Prievidzu a vychádzala na starú rímsku cestu na trase Nitra, Topoľčany, Bojnice, Vyšehrad. Na  prelome 14 – 15 storočia tu panuje rímsko-nemecký cisárŽigmund a prichádza Husitské revolučné hnutie a s ním vypálenie Prievidze. V r. 1543 Turci obsadzujú Uhorsko a Slovensko sa ocitá v ich susedstve. Sú vypálené Bojnice, Nemecké Pravno a Prievidza. V r. 1527 tu preberajú vládu Thurzovci a v r. 1643 nastupuje rod Pálfyovcov. V r. 1703 prebieha  Rákocyho povstanie a v 18 storočí vzrastá cechové hospodárstvo. Vznikajú jarmoky a trhy. V r. 1777 napočítal miestny farár v obci 2074 osôb. V r. 1784 – 1787 tu žilo 2070 osôb. Handlová aj napriek obkoleseniu slovenským obyvateľstvom si zachovala prevažne nemecký ráz. Rozbor priezvísk rodín v matrikách ukazuje, že slovenské mená sa tu vyskytujú len sporadicky.
V r. 1777 , presne 25. novembra sa vytyčoval chotár obce Handlová. Pri popisovaní názvov sa používali čisto nemecké termíny. V r. 1871 – 1892 vzniká železnica Vrútky – Budapešť. V r.1874 bolo usporiadanie majetkových pomerov v obci a vytvorená prvá pozemková kniha. V r. 1900 sa začína ťažiť uhlie v Handlovej. V tomto roku sa z celkového počtu obyvateľov 3576 hlásilo k nemčine, ako k materinskému jazyku 3461, Slovákov bolo 57, Maďarov 22. V tejto dobe nastupuje maďarizácia a vzniká Banícka kolónia, ktorú osídľujú Slováci, Maďari, Chorváti, Nemci, Česi, Srbi, Rumuni, Poliaci. V r. 1909 – 1911 sa prevádza katastrálne vymeriavanie obce a ako hranice sa určujú kóty napr. Scheiblingberg, Donner Stein atď. V r.1911 bola Handlová premenovaná na Nyitrabánya. V r. 1918 vzniká Česko – Slovenský štát a zaniká Rakúsko – Uhorská monarchia. V r. 1921 náborom pracovníkov do bane sa zloženie obyvateľov rýchle mení. Nemcov je 5388, Slovákov 4420, Čechov 405, Maďarov 326, iných 109. Nemci bývali v obci a ostatný v Robotníckej kolónii.
Nástup Hitlera k moci aktivizuje nemecké obyvateľstvo a vzniká odnož Henlainovej strany „KDP“  Karpaten Deutsche Partei “ Svoju silu ukázala v r. 1935, keď v parlamentných voľbách bola na druhom mieste. Neskôr nemecký šovinizmus vo vojnových rokoch zašiel až tak ďaleko, že označovali Slovákov za cudzincov. Počas svetovej vojny ušlo 6256 Nemcov, čo bolo 96 % nemeckého obyvateľstva. Tým sa skončila nemecká prevaha v počte obyvateľov, ktorá trvala celé stáročia. Nemecké obyvateľstvo bolo vždy životaschopné a dokázalo si udržať svoju identitu. Po druhej svetovej vojne nasledovalo vysídľovanie obyvateľstva, z ktorého sa táto komunita už nedokázala spamätať. Štatistická ročenka mesta Handlová k 1. 12. 1970 uvádza obyvateľov celkom 17 111, z toho Česi 162, Slováci 16 360, Poliaci 4, Nemci 237, Maďari 333, ostatní 15. Tým sa prakticky ukončila vyše 600 ročná prevaha „domáceho nemeckého obyvateľstva“ a prešla do pozície národnostnej menšiny.

Toľko hovorí blízka a ďaleká minulosť. Ďalej sa pozrime na výsledky hľadania v starých mapách, knihách a na hľadanie v literatúre.

MAPA v Krekáčtine : Donnek Staa a Malý Grič
MAPA Handlová – Oslany  – Donner Stein a Malý Grič   1910
MAPA Vydaná v Budapešti v r. 1914, ako duplikát   z r. 1911   Katastrálna mapa NYITRABANYA  – Nagy Kric
MAPA Katastrálna mapa Handlovej z r. 1921 Geodézia Handlová  – Gross Kritz, Klein Kritz
MAPA Vojenský zeměpisný ústav v Praze v r. 1938 (ČS – republika) Velký Gryč,     Malý Gryč
MAPA Štátna mapa z r. 1952 Gross Kritz, Klein Ktitz
MAPA Ústredná správa Geodézie a Kartografie r. 1962 – Veľký Grič
MAPA Porastová mapa – Hospodársky celok Ráztočno r. 1. 1. 1989 – Veľký Grič, Malý Kric
Zakladajúce stanovy Kric Fan Klubu z r. 26. 7. 1970 + turistické smerovníky po červenej značke z Handlovej na Vtáčnik
Pátranie v Literárnom smere (KFK)
Vojenský Kartografický ústav š. p. Harmanec- Vyjadrenie

Zoraďme si názvy a tieto sa potom pokúsme vysvetliť a zoradiť do určitého časového obdobia.

DONNER STEIN
DONNEK STAA  (Donnek Štá)
MALÝ GRIČ
NAGY KRITZ
GROSS  KRITZ
VEĽKÝ GRYČ
VEĽKÝ GRIČ
VEĽKÝ KRIC


Donner Stein

V r. 1376 zakladá HENRI KRICKER obec pod názvom KRICKERHAU. Kronikári uvádzajú, že bola kolonizovaná Nemcami. Počas svojej 569 ročnej  (do r. 1945) existencie pomenovali okolie kde bývali v nemčine. Jedným z názvov je aj Donner Stein. Obyvatelia boli pôvodom Karpatský nemci (Sasi) a mali svoje hovorové nárečie „Krekáčtinu“. Toto nárečie bolo vlastné len Handlovským nemcom a vo svojej podstate bolo odvodené od spisovnej nemčiny. Obdobne svoju nárečovú variantu mal napríklad „Kunešov“. Ako oficiálny jazyk boli používané v úradnom styku nemčina, maďarčina a v cirkevnom Styku latinčina. Vo všetkých troch jazykoch sú dodnes dochované rôzne listiny, farské knihy, matičné a iné knihy. Žiadne, alebo len málo dobových dokladov bolo písaných v slovenčine a už vôbec nie v staroslovienčine. Netýkalo sa to len Handlovej, ale aj dedín ležiacich okolo nej napr. Nová Lehota, Kunešov a iných. Takže Handlová bola čisto nemecká a dôsledne si túto vlastnosť aj chránila. V podstate bola nepriedušná akýmkoľvek vstupom cudzích kultúr, národnosti a iných vplyvov. Nemci boli praobyvateľmi a zvrchovanými pánmi Handlovej, kde neexistovali iné vplyvy. V názvosloví sa to prejavilo ako Donner Stein (Hromová skala), Spetznberg –  Spitzn Peag, Scheibling Berg – Scheibling Peag, Pfaffen Berg –  Pfaffeng Peag. Zjavuje sa nám varianta nárečová a síce Donnek Staa. Ak sme ochotný prijať fakt, že Krickerhau osídlili Sasi, ktorí sa za skoro 600 rokov nevzdali svojho nárečia, ale pritom plne rešpektovali spisovnú respektívne úradnú nemčinu, tak musíme názvy Donner Stein (Hromová skala), Donnek Staa (Hromová skala) prijať za rovnocenné už len preto, že obidva prešli spoločnú cestu, dochovali sa a sú dodnes v pamäti potomkov v Handlovej žijúcej dnes už nemeckej menšine tzv. Krekáčov. Tento historický fakt treba plne rešpektovať, či už ide o ústne vyprávanie potomkov, alebo dochované úradné doklady.
Tentotrend trvá zhruba do roku 1900. Prelomom je získanie práva na ťažbu Pálfyho v r. 1906, tzv. kutacie právo.


Grič

S názvom „Grič“ sa prvý krát stretávame na  mape:  Handlová – Oslany z r. 1910.Nie však v súvislosti z Veľkým, ale z Malým Gričom. Sú na nej vedľa seba názvy Donner Stein a Malý Grič. Niekde tu je predel, kedy sa prestáva používať nemecký názov Donner Stein a začína sa používať Veľký Grič. Maďarská mapa z r. 1914 vydaná ako duplikát katastrálnej mapy Nyitrabánya (pomaďarčený názov pre Handlovú) z r. 1911 uvádza Nagy Kritz. Pravdepodobne niekde tu treba hľadať korene názvu Kric.
Vráťme sa do tých čias a pozrime sa čo sa v tej dobe dialo v Handlovej a v jej okolí.
V r. 1906získava súdnym rozhodnutím právo na ťažbu uhlia gróf Pálfy a rozbieha sa budovanie banského závodu. V r. 1909 sa začína stavať Banícka kolónia a začína sa z prílivom  pracovných síl. V r.1913 mal závod 500 robotníkov, v r. 1915 bol stav robotníkov 1100 a v r. 1930 už 2100 zamestnancov. V r. 1918 vzniká Česko – Slovenský štát a tým končia všetky snahy o ďalšiu maďarizáciu obyvateľstva. Pozostatky tejto doby zostali aj v premenovaní kopcov v Handlovej. Ako príklad nám môže poslúžiť kopec Scheibling, ktorému sa ušlo dodnes používané meno Kebaňa (Piesková baňa). Premenovanie Handlovej na Nyitrabáya a v snahe vytvoriť zo slova Grič slovo Kritz, teda Nagy Kritz. Aj keď slovo Kritz pripomína skôr nemeckú variantu, ako prvý ho použili Maďari. Poďme však ďalej. Ako je už v úvode uvedené skladba obyvateľov sa v r. 1921 prudko zmenila. Nemcov 5388 a Slovákov len o 968 menej, k tomu Maďari, Česi, Poliaci, Chorváti. Handlová v tej dobe bola silne medzinárodná. Toľko národností spolu musí zákonite priniesť prelínanie kultúr, jazykov, spôsobov života, kompromisov, ale aj súperenia. Ako najzastupujúcejšia národnosť Nemecká mala oproti ostatným menšinám tú výhodu, že ovládala a mala v rukách úrady. Dobová kronika uvádza ako mená, tak aj funkcie.

V r. 1921 starosta: Jozef Francz
farár: Ladislav Ceizel
notár: Vojtech Ceizel
učiteľ: Ján Mayer

Tak sa stalo, že v tomto roku, keď bola vytýčená katastrálna mapa Handlovej zjavujú sa v nej názvy v nemčine: Gross Kritz, Klein Kritz.
Čo k tomu dodať! Keď si uvedomíme, že obi dva názvy presadili v Československom štáte, bola to svojím spôsobom odvaha,avšak zo strany nemeckej väčšiny aj prístup ku kompromisu. Už sa netrvalo na tom, aby bol Donner Stein, Spitze Berg, Scheibling Berg.
Chápe sa to tak, že tieto názvy sú prekonané a že sa žije v inej dobe. Dobe technického rozvoja, železnice, telefónu, žesa žije v inom štáte, v inom usporiadaní Európy. Pristupuje sa na kompromis, ale po svojom. Zo slova Grič pristupujú na pre nich prijateľný Kritz a doplňujú ho svojím Gross a Klein. Ak si uvedomíme fakt, že ČS republika má svoj zrod v 1918 a svoju legislatívu si vlastne len budovala, tak môžeme pripustiť, že v tomto štáte sa uvádzajú názvy v nemeckom znení. Handlovský norár Gejza Kubíny píše vo svojej kronike z r. 1932 na strane 8 v článku o geologickom vývoji v Handlovej doslovne: „Končiare Donner Stein a Bielej skaly sú len ostrovnými vyvreninami v celom hrebeni hôr uzatvárajúcej andezitovej brekcie“. Na strane 49 v časti Hranice obce, uvádza že „ hranica dosiahne temeno Veľkého Grycu (970 m). Odtiaľ stále južne hrebeňom hôr vedľa i dnes stojacej Cígelskej kaplnky v sedle medzi Veľkým Grycom a prvým návrším pohoria Bielej skaly“. Ako kronikár používa ešte staré názvy, ale aj upravený nový Grič na Gryc. Je kronikár a môže si to dovoliť.
O šesť rokov neskôr v r. 1938 vydáva Vojenský Zeměpisný Ústav v Prahe  mapu a na nej uvádza novú variantu: Veľký Gryč a Malý Gryč. Tento krát z tvrdým Y. Viac už nestihli , pretože 14. 3. 1939 vzniká TisovSlovenský štát. Vojnové a povojnové udalosti sú známe. My si z nich pripomenieme len to, že nemecké obyvateľstvo sa v predvojnových a vojnových rokoch výrazne aktivizovalo smerom na fašistické Nemecko. Dôsledky tohto konania  bol útek väčšiny nemcov z Handlovej (pred oslobodením) a zvyšok bol vysídlený v r. 1946.V novovytvorenej Československej republike sa síce časť nemcov vracia do Handlovej a dostávajú československé občianstvo, ale už len ako menšina bez rozhodujúceho práva. Pominuli sa dôvody na používanie nemeckých názvov a pomenovaní. O to bolo však väčšie prekvapenie, keď v r. 1952 bola vydaná Štátna mapa a na nej sa objavujú názvy v čisto nemeckom podaní. Gross Kritz a Klein Kritz. Toto v r. 1962 napráva mapa: Ústredná správa geodézie a kartografie, ktorá uvádza názvy: Veľký Grič a  Malý Grič. V podstate sa vracia do r. 1910, kde bol názov Grič použitý prvý krát s prívlastkom Malý.
Aby však zmätky boli dokonalé v r. 1989 bola vydaná mapa: Porastová mapa –  hospodársky celok Ráztočno a uvádzajú sa tu názvy: Veľký Grič  a  Malý Kric.
K tomuto už nie je čo dodať a zostáva sa len čudovať. Prvý krát sa nám tak objavuje na oficiálnom doklade vydanom Štátnou inštitúciou tvar Kric. Zastavme sa pri ňom, pretože má svoju hodnotu a svoje opodstatnenie.


Veľký Kric

Hneď na začiatok treba povedať, že názov Kric je v povojnovej generácii najviac používaný. V Handlovskej kotline zľudovel a pomaly sa začal dostávať aj na mapy, do kníh a podobne. Pokúsme sa zistiť jeho pôvod a vznik.
Do roku 1910 je používaný názov Donner Stein ako Hromová Skala, a Spitzn  Berg ako Špicatý Vrch. Potom sa objavuje miesto Spetzn Berg názov Malý Grič. Časom sa prestáva používať Donner Stein a nabieha sa na Veľký Grič. Pri všetkých národnostných „ kotrmelcoch“, ktoré sprevádzali Handlovú sa názov Grič mení na Kritz z národnostnými prívlastkami ako: Gross Kritz, Klein Kritz, Nagy Kritz. Názov sa doslova v Handlovskej kotline varí, až si ho dovarilo dnes už väčšinové slovenské obyvateľstvo, možno podľa Bernolákovho „Píš ako počuješ“, teda Kritz – Kric.
Tvar Kric je v Handlovskom obyvateľstve veľmi silne udomácnený  a zakorenený, ako napríklad  maďarský názov Kebaňa, alebo nemecký Pfaffen Breg (Kňazov Vrch). Objavuje sa na turistických  smerníkoch po červenej značke z Handlovej na Vtáčnik. Dokonca v r. 1970 si ho dáva do názvu vznikajúci fan klub pre tento kopec a síce Kric Fan Klub. Tento klub sa vlastne ako prvý začína zaoberať týmto problémom a vo svojej nesporne sympatickej snahe sa vydáva literárnym smerom zistiť, čo vlastne názov Grič znamená a odkiaľ vlastne pochádza. Prečo zistiť? Preto, lebo názov Grič je pre Handlovčanov veľká neznáma. Buďme objektívny a prečítajme si v plnom znení čo uverejnil bulletin č. 30 z 1. 6. 1989 na svojej 4 strane:


Veľký Grič

V našom bulletine sme doteraz používali názov Veľký Kric, nakoľko takto nazýva objekt našej činnosti väčšina Handlovčanov. I na turistických smerníkoch od námestia v Handlovej po červenej značke až na Vtáčnik sa píše „Veľký Kric“.  Tvar „Kric“ sa dostal i do názvu  nášho klubu
Nad problémom „Kric či Grič“ sme si už párkrát lámali hlavu. Pokusy o nájdenie koreňa slova v nemeckom slovníku neboli úspešné. Načrieť do studničky poznania nám umožnil časopis Krásy Slovenska, č. 10/1988. A to napriek tomu, že sa tam o našom vrchu nepíše. V článku „Za hradmi Strážovských a Súľovských vrchov“ od Jaroslava Nešpora sa však dočítame, že názov Hričov pochádza zo slovenského základu „grič“ vo význame skala, skalnatý kopec.
Po tomto objasnení budeme v našom bulletine odteraz používať názov Veľký Grič. Názov nášho klubu, ktorý je svojou existenciou viazaný k Handlovej však ponesie svoj originálny handlovský názov – Kric Fan Klub.
Veľký Grič na stránkach časopisov.
O Veľkom Griči sa zrejme zatiaľ najviac napísalo v našom bulletine. Redakcia si takto „fandí“ na základe doteraz vydaných 30 čísel. No občas sa nájdu zmienky či celé pasáže i v celoštátne rozšírených časopisoch. Azda vás i zaujmú.
Dr. Jan Vítek zverejnil v Lidé a země č. 5/1989 článok „Zapomenuté Pohoří Vtáčnik“. Veľký Grič je tu nielen viackrát spomínaný, ale na str. 228 je aj jeho fotografia. V popredí sú banské haldy.
Ten istý autor prispel do Krás Slovenska č. 2/1989 článkom „Biely kameň“. I tu sa Veľký Grič párkrát spomína.
Nedeľná Pravda priniesla dňa 6. 11. 1987 poviedku Heralda Stiffela „Svedectvo preliatej krvi“, ktorá sa viaže k baníckym nepokojom a štrajku v júli 1918. Pozrime sa na dve pasáže…….

„…oči jej zablúdili k masívu Veľkého Griča. Premeriavala si ho z nezvyčajného pohľadu od úpätia po vrchol a zdalo sa jej, že prísno hľadí zo svojej výšavy na rojnenie ľudí pod úpätím. …vnímala jeho hladký kamenný vrchol s porastom stromov na temene, ako vážnu a dôstojnú hlavu bradatého svädca, ktorý všetko vidí a rosúdi“.

„V diaľke za Východnou šachtou sa črtal mocný a kamenný  Veľký Grič. Často hľadievala na tieto tri zaujímavé kopce – vyhasnuté sopky“…Zaujímavé popisy, všakže? I keď Grič nie je za Východnou šachtou…

Zúžme si celý problém na Kric a Grič a pokúsme sa spraviť si z toho nejaký záver. Pomenovanie Kric nám vzniká fonetickou úpravou a prispôsobením si slova Grič. Dialo sa v poradí: Grič, Gryc, Kritz, Kric. Celá táto úprava leží na mapách, v knihách, kronikách a v ústnom podaní obyvateľov Handlovej.
Pomenovanie Grič sa nemení až na zmenu  písmena I za Y a posledného písmena Č za C. Inak prechádza dobovo do dnešných dní v podstate bezo zmeny. Dá sa povedať, že sa vrátil do svojej pôvodnej podoby Grič. Vysvetľuje to stanovisko Vojenského Kartografického Ústavu š. p. Harmanec, ktorého vyjadrenie znie: „Geografické názvy sú schvaľované a vydávané názvoslovnou komisiou pri Úrade geodézie, kartografie a katastra SR a sú záväzné pre všetky vydavateľstvá. V tejto publikácii sú vrchy uvedené pod názvami Veľký Grič a Malý Grič. Takto ich uvádzame aj v našich mapách“.
Čo dodať na záver. Obidva názvy sú svojím spôsobom izolované a tak aj pôsobia. Názov Kric je používaný Handlovčanmi a nedostáva sa von mimo Handlovej. Názov Grič je používaný vonku mimo Handlovej a nedostáva sa dnu do Handlovej. Obyvatelia Handlovej ani nevedia čo názov Grič znamená, odkiaľ prišiel a po pravde akosi im „nechutí“. Ak niekto píše článok z vonku o tomto kopci, tak píše len o Griči a o Krici buď nemá potuchy, alebo nevie čo to slovo vlastne znamená. Ak o tomto kopci hovoria Handlovčania, tak vždy o Krici a nie o Griči. Takže tu máme dva nezávislé okruhy z ktorých jeden Kric vznikol  z druhého Grič. Obidva sú sebestačné a životaschopné. Sú silne zakorenené. Jeden oficiálne, druhý ľudovo. Zrušiť ktorýkoľvek z nich je nemožné. O názve Grič vieme veľmi málo, vlastne skoro nič. Bude zaujímavé vydať sa aj týmto smerom. Možno práve takto:
Slovania prišli do okolia dnešnej Handlovej v prvej polovici 5 storočia nášho letopočtu. Prvý názov Slováci sa datuje do r. 1113 n. l. V zakladajúcej listine Handlovej sa píše, že: „Henrich zvaný Kricker obec množstvom ľudí ozdobil“ (Nemcami). Kronikár Gejza Kubíny to vidí trochu inak a píše: „Nemeckí prisťahovalci kolonizovali pôvodné Slovenské obyvateľstvo. Obec mala vtedy 1100 až 1400 obyvateľov“ (Slovákov).To však je už téma na ktorú si treba zaobstarať znovu fakty a dôkazy.V snahe pristúpiť na kompromis sa autori tohto horolezeckého sprievodcu rozhodli používať nasledovné názvy. Názov VEĽKÝ KRIC bude použitý na čelnej strane a vedľa uvedený  (v zátvorke)  oficiálny GRIČ. V textoch sa bude používať názov KRIC.
Autor: Štefan Krč

Použitá literatúra:
MAPY – Baňa Handlová
– Geodézia Handlová
– Mestský úrad Handlová
– Karpadsko Nemecký spolok Handlová
– p. Školna P. Okr. turistický značkár KNIHY – Handlová Červená a Čierna
– Handlovčania v boji slobodu
– Handlová 1976
– Štatistická ročenka mesta Handlová  1979
– Horná Nitra (Vlastivedný zborník 1962)
– Pamätná kniha obce Handlová 1932
G. Kubínyi
– Bulletin Kric fan klub
KRONIKA – Rim. katolícka fara Handlová
ODBORNÉ VYJADRENIE – Kartografický Ústav – Harmanec