Odchádzam z Milanom B. na Bralovu skalu liezť. Má to byť jeho prvé lezenie v živote. Podujal som sa na to viac menej z dôvodu akejsi záchrany Milana pred spôsobom života aký doteraz prevádzal. Problémy z fetovaním , osobné problémy z otčimom ho pomaly a iste dostávali do polohy, kedy mladý človek sa stáva agresívny a spurný. Vtedy človek chce či nechce naskočí na ten nesprávny vlak a vydá sa tým nesprávnym smerom, bez toho aby si to vlastne uvedomoval. No a keď má vo svojej blízkosti taký vzor ako je ON – Šangár, a nemá v okolí iný vzor , tak chce či nechce nemá na výber a musí nastúpiť na ten istý vlak ako sám najväčší ON. Bolo mi ho ľúto a chcel som sa presvedčiť ako veľmi ho už má vo svojej moci. Musím povedať že jeho vplyv na Milana je veľký a Milanove myslenie je skôr akési deštrukčné voči sebe a voči okoliu. Tak na 50% už podľahol mysleniu najväčšieho. Robiť si srandu z každého, opovrhovať každým, ignorovanie všetkého čo je pre normálnych ľudí bežné. Absolútne nerešpektovanie morálnych hodnôt, právnych noriem, nerešpektovanie toho že býva niekde kde je veľa ľudí ktorí sú iný než ON. Ale hlavne stupidita ktorou ON disponuje, to je úžasné. Proste akési decko ktoré vyrástlo do obrovských rozmerov a jeho mozog za týmto rastom jednoducho nestíhal. Toto je zhruba opis vlaku na ktorom bol Milan už naskočený, ale ešte chvála bohu nestihol zavrieť na vagóne dvere a ja dúfam že sa mu z neho podarí aj zoskočiť. Sledujem ho bokom a doslova skenujem jeho každé slovo, pohyb, spôsob ako sa vyjadruje a vytváram si o ňom svoju mienku.

Je malátny, pôsobí ako spomalený film a vyzerá dosť vystrašený, utiahnutý, bojazlivý, nerozhodný. Bude s ním veľa práce ale verím v zmenu prostredia, záujmu, ale hlavne v zmenu idolu. Pôsobí ako keby bral nejaké lieky. Takže toto je osoba a dôvod prečo sme dnes na Bralovej skale.

Stojíme pod skalou a vysvetľujem mu spôsob naväzovania sa, istenia, práce z lanom, komunikácie na lane a všetky tie veci ktoré s tým súvisia. Musí to tak byť a bez týchto znalostí sa jednoducho nedá spoľahlivo liezť. Je toho veľa na prvý krát a Milan sa aj patrične tak tvári. Nedivím sa pretože takto reaguje väčšina začiatočníkov a viem že najlepší spôsob ako sa im to všetko uloží v hlave je prax. Nastupujeme do prvej najľahšej cesty aká tu je, do Danice. Všetko ide hladko a nie sú v podstate žiadne problémy. V telocvični použije expres a o chvíľu má prvú cestu za sebou. Je trochu vystrašený ale podanie ruky na vrchole pôsobí asi ukľudňujúco. Skúšame ďalšiu cestu Casanovu. Nástup mu dáva zabrať a tak zlaňujem k nemu a dávam mu rady od spodku. Veľmi sa mu šmýkajú lezečky ale spoločne to prekonáme a preliezame aj túto cestu aj keď z pravým falšom okolo previsu. To však nie je v tejto chvíli vôbec podstatné. Po vylezení na vrch, aby som ho upútal ešte viac mu navrhujem zlaňovanie cesty Laif is Laif. Prijíma to lebo s týmto už má skúsenosti z Jastrabici na Veľkom Krici. Zhadzujeme laná a spúšťame sa každý na jednom fúze dole Laifom. V kruhu nad previsom odsadávame a prerábame laná. Sadáme do osiem a spúšťame sa do previsu. Je to paráda – ako vždy. Milana mám pod kontrolou a nejaké 3 metre pod sebou aby som naň videl. Pristáva na zemi a zrazu zisťujem že niečo nie v poriadku . Pohybujem sa aj vtedy , keď mám moju osmu stopnutú. Zlomok sekundy a 3 metre prestávajú byť už realitou . Tou sa stáva moje telo natiahnuté na zemi a prach okolo neho. Hrklo to v ňom ako v starom rozheganom hracom automate. Keď toto malé súkromné zemetrasenie prechádza a všetky moje životné funkcie začínajú pracovať, tak mi dochádza čo sa stalo. Snažím sa vypadať dôstojne ale moc sa mi to nedarí. Nakoniec takáto poloha vzbudzuje skôr smiech než vážnosť. Preto sa ani nedivím keď vidím na Milanovej tvári, ako sa snaží potlačiť smiech . Robím sa že to nevidím a tvárim sa vážne aby som si zachoval nejaký ten imidž. Čo sa vlastne stalo? Po pristatí na zem samozrejme pustil lano a nastal zrýchlený presun mojej osoby o ktorý sa už postarala všade prítomná zemská príťažlivosť. Po chvíli, keď uvediem svoje telo do stojacej polohy, odohrá sa nasledovný krátky rozhovor :
– Prečo si pustil to lano ?
– Pálila ma ruka.
– Ja som sa ale mohol dolámať !
– Mňa ale pálila ruka !!!

Ďalej som už v rozhovore nepokračoval aj keď som mu chcel povedať „Ale mňa zase bolí celé telo!“ Vzdal som sa nároku na ďalšie protesty a začal som si to obracať z lepšej stránky. Vraviac si v duchu: Ako ma fajnovo ponaprávalo! A zadarmo! To si musím zapamätať, lebo to nie je každý deň!
Nič vážne sa nakoniec nestalo a obaja máme o jednu skúsenosť viac.

MATEMATICKÉ VYJADRENIE:

3 m. výšky + páliaca ruka
————————- = napravená chrbtica
začudovaný pohľad (môj)

Števo Krč

You must be logged in to leave a reply.