Poradili mi spolu lezca. Ja som to prijal, určil deň, čas a tak sa stalo že na zastávku autobusu prišiel Roman Beňa. Vysoký, trochu rozpačity a utiahnutý – žiadny vyhranený typ. Počasie o troch neznámych. Bude, nebude, alebo čo bude. Nastupujeme do autobusu ktorý je fajn. Pri nástupe doň prší a pri vystupovaní neprší. A to všetko len za 6 korún. Fúka silný vietor a oblaky sa posúvajú po oblohe ako napité špongie. Tie prichádzajú smerom od Prievidze a majú namierené na Kremnicu. Nad Handlovou ich ktosi postláča a vtedy prší. Takýto dážď nás chytá pod Kricom pri ohništi a mení suťovisko na šmykľavisko. Prejde chvíľa a rozhodne sa nepršať. Posúvame sa pod stenu, prezliekame sa a zdobíme materiálom, ktorý budeme vešať po nitoch. Ako dvojica sme v opozícii + a –. Ja čiastočne rozlezený a Roman prvý krát v takej stene. Neviem čím to je, ale podvedome cítim že to pôjde. Povahovo sme si dosť podobný a všetko je v pohode. Búrka prešla, obloha je jasná a vo výške Chrámového stovky lastovičiek. Neviem kde sa tu nabrali a prečo je ich tak veľa. V nástupe vysvetľujem môjmu mínusovi princíp štandov a istenia. Keď sa školenie končí začíname liezť. Prvá ľahká dĺžka a obidvaja sa ocitáme v Jastrabici pod Lietačkami. Tie ma púšťajú a Romana tiež. Som udivený, pretože ľudia tam mávajú určité problémy. Zdá sa že on ani nie. Začínam si ho všímať a zisťujem že má na viac ako som si myslel. „Eveňjú“ prelieza s istým rešpektom, ale technicky dosť na úrovni. Na konci platni zisťujem, že lastovičky ktoré tam mali lietať sú zase hlboko pod nami. V diaľke vidím sivú stenu a počujem hrozivé zvuky prichádzajúcej búrky. Rýchle sa blíži a čakám kedy nás pohltí. Sme jednu dĺžku pod vrcholom a chystáme sa na najhoršie. Prvé kvapky už fŕkajú okolo nás. Odrazu sa sivá stena prestáva pohybovať a neveriac pozeráme na vodnú smršť, ani nie sto metrov od nás. Zdá sa, že sa to dá dočiahnuť rukou. Asi po 15 minútach sa zo sivej masy začínajú vynárať prvé siluety okolia okolo nás. Po chvíli pod nami vidieť aj Handlovú. Doliezame poslednú dĺžku a sme radi že nás počasie pustilo suchých celou stenou. Všímam si môjho spolulezca. Ten je v pohode a pomaly si uvedomujem, že ten chalan na to má. Čo ma veľmi teší, že prejavuje o všetko záujem a chce liezť.

Števo Krč

You must be logged in to leave a reply.