Na metodických dňoch sme si hovorili v skratke o tom čo to je ako vzniká a ako jej predchádzať. Sľúbili sme uverejnenie prace na stránke tak nech sa páči…

Práca je absolventskou prácou na Inštruktora lezenia na skalách a bola schválená Medicínskou komisiou Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Úvod

Svoju prácu by som začal výrokom Marie von Ebner-Eschenbachovej “Ak vládneš nad okamihom, vládneš nad životom.” Prečo práve okamih? Pretože veľa krát je to ten časový úsek, ktorý delí človeka od náhlej smrti. V jej slovách sa skrýva veľa múdrosti a ponaučenia pre tých, ktorí chcú život zachrániť. Poskytnúť prvú pomoc by mal vedieť každý. Hlavne, keď vaším koníčkom je šport ako horolezectvo!  Pravidlá prvej pomoci nie sú vôbec zložité. Treba sa iba s nimi vhodnou formou zoznámiť a praktickým nácvikom získať zručnosť a skúsenosť. Hlavné je si uvedomiť, že každý z nás nie je len potenciálny záchranca ale aj potenciálny postihnutý.Vo svojej práci som sa rozhodol zamerať na problémy spojené s dlhodobým visením v lane práve pre vážne následky a malú znalosť tejto problematiky verejnosťou. Počuli sme o niekoľkých prípadoch  kedy prišli horolezci o život práve pre tento vážny stav a pre nesprávne podanie prvej pomoci. Tak teda „vládnime nad okamihom!“ aby sme vedeli zachrániť ľudský život..

Čo je to trauma z visu ?

Traumou z visu sa nazýva súbor komplikácií a života ohrozujúcich stavov následkom voľného visenia v lane. K nemu najčastejšie dochádza neschopnosťou horolezca ďalej pokračovať vo výstupe a to následkom pádu a zranenia, podchladenia, vyčerpania, emocionálneho šoku, technických alebo iných problémov. Následne na to začne telo aj psychika postihnutého javiť prvé príznaky spojené s visom. Komplex nasledovných dejov, môžeme rozdeliť podľa časového úseku za ktorý nastanú a vyvolajú vážne, niekedy aj trvalé následky a prípadne aj smrť.V  schéme vidíme priebeh bezvládneho visu v lane.

V nasledujúcich podkapitolách si popíšeme najzávažnejšie stavy pri vise v lane, ich priebeh a následky.

Strata vedomia – Kolaps, Bezvedomie

Mdloba – Kolaps je krátkodobá, prechodná strata vedomia následkom zníženia prietoku krvi v mozgu. Pokles prekrvenia mozgu vzniká ako dôsledok dlhého visu v lane, citového vzrušenia, zníženia objemu krvi (krvácanie), alebo zvýšenia jej viskozity (nedostatok tekutín, vnútorné krvácanie). Z mdloby sa môže rozvinúť až bezvedomie, keďže nedochádza k dostatočnému návratu krvi do mozgu.

Bezvedomie – Kóma je definované ako  strata vedomia pri ktorej postihnutý prestáva byť v kontakte s okolím. Je to život ohrozujúci stav lebo spôsobuje poruchy dýchania, upchatie dýchacích ciest a často prispieva k zatečeniu obsahu žalúdka do pľúc s možnosťou upchatia dýchacích ciest. Bezvedomie vyvoláva aj poruchy cirkulácie v zmysle zníženia krvného tlaku (hypotenzie), rozšírenia ciev (vazodilatácie) a zníženého prekrvenia tkanív, čo môže spôsobiť poruchy funkcie všetkých dôležitých organov, systémov a spätne prehĺbiť bezvedomie a v konečnom dôsledku spôsobiť aj smrť. K bezvedomiu pri lezení môže dôjsť  následkom úrazu po páde do lana napríklad silným úderom do hlavy, emocionálnym šokom (veľmi zriedkavo), alebo predchádzajúcim kolapsom.

Ďalším život ohrozujúcim stavom pri bezvedomí je zaškrtenie ciev záklonom hlavy. Pri ňom môže dôjsť k

  1. 1. vertebrobazilárnej insuficiencii (zníženie prietoku krvi do mozgu) Mozog je zásobovaný 2 cievami na krku (carotides) a 2 v krčnej chrbtici (vertebrales). Značným záklonom hlavy dozadu alebo úklonom do strany môže dôjsť k ich útlaku.
  2. 2. karotickej disekcii je poškodenie krčných ciev ich roztrhnutím z vnútornej strany.

Pri tomto stave môže dôjsť k ischemickej cievnej mozgovej príhode, trombóze,  trvalému poškodeniu mozgu a k smrti v priebehu 5 – 15 minút.

Zlyhávanie kardiovaskulárneho systému

Pri dlhodobom visení v lane taktiež dochádza k postupnému zlyhávaniu kardiovaskulárneho systému spôsobenom niekoľkými vážnymi stavmi.

  • Vplyvom zlyhania svalovej pumpy ktorá pri voľnom vise v lane bez opory nôh nefunguje. Svalová pumpa napomáha návratu  krvi ku srdcu. Je aktivovaná stláčaním žíl kostrovými svalmi.

  • Vplyvom Venostázi, teda nadmernému zhromažďovaniu krvi v dolných končatinách predovšetkým vplyvom gravitácie. Keďže svalová pumpa nefunguje bez opory nôh dochádza k ešte väčšiemu nahromadeniu krvi. Následkom veľkého tlaku v žilách dochádza k prestupu transsudátu (výron krvnej tekutiny) vzniká opuch končatiny. K tomuto napomáha aj zaškrtenie ciev postrojom. Nedochádza k dostatočnému návratu krvi k srdcu čo môže spôsobiť mdlobu a zlyhanie srdca.

  • Vplyvom kardiovaskulárnych reflexov, ktoré slúžia na reguláciu činnosti srdca a ciev, ale aj na ich rýchlu modifikáciu a adaptáciu pri meniacich sa podmienkach. Tlakom popruhov môže dôjsť k zvýšeniu stimulácie receptorov, útlmu sympatiku (zvyšuje frekvenciu srdca) a aktiváciu parasympatiku (znižuje frekvenciu srdca) čo zhoršuje stav (prítomná venostáza, nefunkčná svalová pumpa) a ešte viac znižuje tlak a spôsobuje bezvedomie. Ďalšou príčinou môže byť nadmerná aktivita blúdiveho nervu (nervus vagus), ktorý spôsobí bradykardiu (frekvenciu srdca pod hodnotou 50 tepov za minútu), zníženie tlaku a stratu vedomia.

  • Vplyvom Reflow syndrómu kedy dochádza k masívnemu návratu krvi k srdcu čo môže spôsobiť jeho zlyhanie. Nastáva po dlhodobom nahromadení krvi v dolných končatinách pri vise a následnom uvoľnení, zmenou polohy tela z vertikálnej do horizontálnej. Srdce nezvláda tento nápor a dôjde k zlyhaniu ľavej srdcovej komory. K zástave srdca dochádza v priebehu niekoľkých minút.

Ortostatický kolaps, Hypovolemický šok

Je to ťažký, život ohrozujúci stav, pri ktorom dochádza k poruche krvného obehu a tým k nedokrveniu svalstva a orgánov. Nedokrvenie je spôsobené priškrtením ciev a nervov ťahom lana, alebo popruhov sedačky. Obmedzenie prívodu krvi do dôležitých orgánov spôsobuje, že orgány trpia nedostatkom kyslíka a výživy a neodplavujú sa splodiny. Ak sú zásoby kyslíka v tele rýchlo vyčerpané prechádzajú bunky v tkanivách na anaeróbne dýchanie, spaľovanie tukov na energiu. Tým vzniká aj veľké množstvo odpadových toxických látok, ktoré by boli v normálnom stave neškodne odstránené, keďže k anaeróbnemu dýchaniu dochádza aj pri zvýšenej fyzickej aktivite, kedy je zvýšený prietok krvi. V situácii, ako je ortostatický šok spôsobený priškrtením ciev sa toxíny zhromažďujú v neprekrvovaných končatinách. Ak je pacient po vyslobodený položený do protišokovej polohy, stabilizovanej polohy alebo si len ľahne uvoľnená krv sa masívne navracia do tela aj s toxínmi. Dochádza k ťažkej poruche prakticky všetkých najdôležitejších orgánov – pľúca, obličky, pečeň, srdce, mozog a následne k smrti. K hypovolemicko-toxickému šoku dochádza približne po 30 minútach  voľného visu v lane.

Vplyv stlačenia a zmliaždenia

  • Crush syndróm je komplex porúch, ktoré v tele vznikajú ako následok veľkého pomliaždenia, alebo dlhodobého stlačenia mäkkých tkanív. Tento syndróm vzniká po uvoľnení postihnutých tkanív, kedy dôjde k rýchlemu úniku plazmy z ciev a k následnému opuchu. Nedostatok plazmy potom spôsobí šok z dôvodu nedostatku tekutín, ktorý zaviní zlyhanie obličiek. Zo svalov sa uvoľňuje draslík a myoglobin a nastáva postupná nekróza tkanív. Prvá fáza je spojená s najvyšším percentom úmrtnosti z dôvodu vzniku šoku. Postihnutá časť tela je nápadne opuchnutá, na koži sú viditeľné pľuzgiere a vyskytuje sa aj strata hybnosti a citlivosti. V druhej fáze narastajúci opuch začne utláčať cievy, čím dochádza k nedokrvenosti orgánov. Potom často dochádza k zlyhaniu obličiek. K úmrtiu môže dôjsť aj niekoľko hodín, alebo dní po vyslobodení. Postihnutí prestanú močiť a v tele stúpa hladina odpadových produktov metabolizmu. Toto obdobie trvá približne dva týždne. Dnešné typy úväzov sú polstrované a dostatočne hrubé takže ku crush syndrómu dochádza približne po 2 hodinách visu. Skôr k nim môže dôjsť po dlhom páde do lana.
  • Kompartment syndrómom by sme inými slovami mohli nazvať útlakovým syndrómom. Kompartment je priestor vymedzený skeletom (kosti) a fasciálnymi septami (pružný väzivový obal svalu). Obsahuje svaly, nervy a cievy. Voľným visom v lane spôsobuje postroj zvýšenie tlaku v kompartmente k zaškrteniu ciev a nervov a následne vedie k ischémii (nedostatočnému prekrvenu tkaniva). Dochádza k tŕpnutiu a znecitliveniu postihnutej oblasti k poruche jej funkcie a nekróze. Príznakmi sú bolesti v danej oblasti opuch a znecitlivenie. Doba ktorú musí pôsobiť tlak na kompartment je rôzna. Nezvratné zmeny sa objavujú pri:

a)      nervy – 2 hod.

b)      svaly – 6 hod.

c)      koža – 8–12 hod.

Po uvoľnení tlaku môže dôjsť k tzv. sekundárnemu kompartment syndrómu. Po uvoľnení tlaku sa rozvinú tkanivá vzniká opuch a následne znovu dochádza k útlaku kompartmentu. K útlaku v kompartmente taktiež dochádza pri venostáze a opuchu končatín spôsobeným zaškrtením postroja.

  • Poškodenie periférnych nervov pri zaškrtení postrojom ale aj pádom spôsobí ich dočasnú funkčnú poruchu, ktorá môže trvať niekoľko minút. Prejavuje sa necitlivosťou a obrnou postihnutej oblasti.

Vplyv bolesti

Bolesť je nepríjemný vnem spojený s úrazom, alebo poškodením tkanív spôsobeným dlhodobým nepríjemným visom v lane. Je spracovaná nociceptormi a interpretovaná mozgu. Slúži ako varovný signál súčasného alebo blížiaceho sa poškodenia. Následne dochádza k vyplaveniu stresových hormónov. Tie spôsobia pokles kapilárneho prekrvenia orgánov a výrazne napomáhajú vzniku šoku. Vplyvom bolesti, alebo emocionálneho šoku dochádza k bezvedomiu.

Prevencia vzniku traumy z visu

Predvídať udalosti ako je pád do lana spolulezcovi je niekedy nemožné. Môžu ho ovplyvniť okolnosti, ktoré sa predvídať nedajú. Ako je náhle uvoľnenie skaly pod nohami, rukami, pošmyknutie, ale aj vyčerpanie, dehydratácia a strata sily lezca. Stať sa to môže aj tým najlepším, bez výnimky! To že si myslíme že nie, nás pred následkami pádu a visu v lane neochráni! Práve pre to je nutne vedieť urobiť maximum nie len pre seba ale aj pre svojho spolulezca. Treba si uvedomiť aj to, že príchod profesionálnej záchrany môže trvať hodiny a niekedy až dni. Práve preto sme odkázaný pri lezení jeden na druhého! Mať so sebou správnu výbavu a zvoliť správne technické pomôcky je len maličkosťou, ktorú môžeme pre seba a iných urobiť!

Voľba a použitie správneho typu úväzu

Významný vplyv má voľba správneho sedacieho postroja. Ten by mal byť pohodlný a polstrované časti by mali byť minimálne 4 cm hrubé. Mali by sme sa v ňom cítiť pohodlne, nemal by nás tlačiť a mal by byť správne nastavený. Pre to je vhodné jeho výber konzultovať s odborníkom. Pri lezení je nutné používať kombináciu sedacieho a prsného úväzu, alebo celotelový úväz. Je to najlepšie z hľadiska bezpečnosti lezca! Po nekontrolovanom páde iba do sedacieho úväzu môže dôjsť k poraneniu chrbtice jej zlomením v oblasti bedrových stavcov a zapríčiniť smrť alebo prevrátiť lezca dolu hlavou a spôsobiť mu vážne zranenie. Tak isto použitie celotelového úväzu, alebo kombinovaného výrazne predlžuje dobu vzniku traumy z visu v lane. Pri kombinovanom naviazaní alebo celotelovom úväze by však doba voľného visu nemala prekročiť 30 minút. Po 2 hodinách visu je už smrť nezvratná.

Technické vybavenie

Vždy mať pri sebe potrebné pomôcky na realizovanie záchrany a signalizáciu pomoci. Zabezpečiť si dostatočné množstvo prúsikov a slučiek na technickú prvú pomoc a sebazáchranu.  Nosiť zo sebou čelovku a píšťalku v prípade že ju neobsahuje čelovka. A najdôležitejšiu súčasť, lekárničku s potrebným vybavením! Outdoorová lekárnička by mala byť samozrejmosťou vo výbave každého návštevníka hôr. Ideálne je aby bola umiestnená tak aby sme sa k nej dostali čo najrýchlejšie, teda nie na spodku batoha!

Sebazáchrana

Pokiaľ sme po páde pri vedomí a nie sme schopný z akýchkoľvek príčin pokračovať vo výstupe snažíme sa aspoň oddialiť príznaky traumy kým sa ku nám nedostane spolulezec alebo záchrana.

  • Stúpnutím si do slučiek v prípade že po páde nie sme vo vhodnom teréne (stup na nohy, polica atď.) a odľahčiť tým tlak ktorý spôsobuje úväz na dolné končatiny a podporiť tým aj svalovú pumpu (návrat krvi k srdcu).

  • Snažiť sa pohybovať nohami v prípade že nemáme slučku a ani vhodný stup na postavenie, simulovať pohyb ako na bicykli alebo tlak chodidiel proti sebe  a podporovať tým prekrvovanie dolných končatín a svalovú pumpu.
  • Podoprenie nôh a hlavy slučkou v tureckom sede znižuje zaťaženie a stlačenie vnútornej žily na citlivejšej strane stehien a vďaka polohe (polovodorovnej) dochádza k lepšiemu prívodu krvi k srdcu a mozgu čim sa znižuje riziko mdloby. A podoprenie hlavy zamedzuje vertebrobazilárnej insuficiencii a karotickej disekcii. Pokiaľ nemáme prsný úväz použijeme slučky aj na podloženie trupu čím rozložíme váhu a znížime tlak úväzu na dolné končatiny.

Prvá pomoc pri traume z visu

Postihnutého sa snažíme čo najskôr dostať z visu. Pokiaľ možno čo najrýchlejšie sa dostaneme k nemu. Nájdeme vhodnú policu ak sa nikde nenachádza zlaníme s nim na zem. Zhodnotíme jeho stav, ak je pri vedomí snažíme sa zistiť či ho niečo nebolí aké má zranenia. Sledujeme jeho spávanie a výraz či sa potí, je udýchaný, bledý, nezorientovaný a.i.

Postup záchrany

Tesne pred zlanením úplne na zem si záchranca otočí zraneného tvárou k sebe a chrbtom k skale. Vsunie mu nohu medzi stehná povolí zlanovaciu brzdu tak aby bol celou váhou na jeho kolene. Následne brzdu zaistí. Ruky mu prestrčí popod ramená a svoje dlane oprie o skalu. Po cca. 2 minútach spúšťa postihnutého na zem. Postihnutého uložíme chrbtom ku skale s mierne pokrčenými kolenami. Nikdy ho neukladáme do protišokovej (autotransfúznej) polohy, stabilizovanej polohy a ani mu nedovolíme vstať alebo si ľahnúť. Privodili by sme mu smrť (Smrť zo záchrany, dôvody: reflow syndróm, ortostatický šok).  Uvoľníme mu prilbu, ktorú však nedávame dole pokiaľ to nie je nutné.Rovnako aj popruhy na sedacom uväze, prsnom úväze, alebo na celotelovom úväze. Rozviažeme lezečky a odstránime všetko čo by mohlo tlačiť a zabraňovať prekrveniu (hodinky, náramky, tesné časti oblečenia). Masírovaním nôh, lýtok a stehien sa snažíme podporiť prekrvenie a krvný obeh. Neskôr keď je toho schopný začne hýbať prstami na nohách a nohami sám. Prikrytím izofóliou zabraňujeme stratám tepla. Sledujeme stav postihnutého komunikujeme s ním a v prípade že upadne do bezvedomia snažíme sa spriechodniť dýchacie cesty záklonom hlavy. V prípade že je v bezvedomí už pri zlanovaní, spúšťame ho až na zem a spriechodňujeme dýchacie cesty následne postupujeme rovnako. Uvoľňujeme všetky popruhy a snažíme sa ho udržať v teple. Pokiaľ dôjde k zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti, začneme s kardiopulmonálnou resuscitáciou. Postihnutého až vtedy ukladáme do vodorovnej polohy. Pri zastavení srdcovej činnosti nie je návrat krvi k srdcu taký masívny.(Fotografie v galérii)

Záver

Cieľom mojej práce bolo zamerať sa na problémy spojené s dlhodobým visom v lane, na priebeh najzávažnejších zdravotných komplikácii, ktoré spôsobuje, ako aj prevenciu ich vzniku a spôsob záchrany. Práca by mala byť stručným návodom ako si pomôcť v tejto vážnej situácii.

Nie vždy sme schopní predvídať udalosti, ktoré nastanú na horách a práve preto by sme mali vedieť reagovať a zamedziť zhoršeniu stavu postihnutého ako aj do určitej miery si dokázať pomôcť sami. Preto netreba podceňovať vzniknuté situácie a mať so sebou dostatočné množstvo vybavenia. Musíme si uvedomiť, že nik z nás nie je nesmrteľní a život je to najcennejšie čo máme…

 

You must be logged in to leave a reply.