Dlho som rozmýšľal nad názvom článku a napadali ma názvy ako „Možno nová cesta v Tatrách“ alebo „Ako zablúdiť na 60 metrov lezenia“. Do soboty som si totiž naivne myslel, že pozriem na sprievodcu a na stenu a bude mi všetko jasné. No opak bol (a je) pravdou. Ale všetko pekne poporiadku.

V sobotu ráno o 4.00 h (21.8.2010) nasadáme do auta a frčíme do Tatier. Hlásia pekné počasie a preto si hovorím, nepôjdeme do stien, ktoré už poznám, pretože to bude plné horolezcov, pôjdeme niekam, kam sa chodí za horšieho počasia. Blízko a krátko. Dáme dve krátke cestičky a fičíme domov. Nálada je v aute veľmi dobrá, cestujeme ja, Minkos a Marek.

O cca 7.00h sme na Štrbskom plese, podľa plánu, a valíme do Mlynickej doliny na stenu a vežu pod skokom. Chceme sa v podstate rozliezť v Tatrách (ja) a ostatní naberajú prvé skúsenosti. Tak vyberám podľa papierového sprievodcu cestu na Veži pod skokom za IV+, 3 dĺžky. Pilierikom v pravo od v hĺbenia, okolo ihly vľavo na prvý štand. Druhá dĺžka III pod nejakú stienku a ňou hore IV+. Jednoducho to znie však? Toto aspoň hovoril nákres cesty. Slovný popis v sprievodcovi nie je žiadny, preto si hovorím, to bude jednoznačné.

Po pol hodine chodenia pod stenou a hľadania pilierika a vhĺbenia si hovorím, nalez do steny, tak ako je fotografia, pretože nákres a fotografia s čiarkou vôbec nesedia. Nevidím ani vhĺbenie ani ihlu. To určite skresľuje tá výška. Líniu som nejakú videl, aj keď nesedela s nákresom. Dokonca dve, jedna z toho cez komín.

Začínam liezť, som drevený ako pinoccio a nehovoriac o morále. Prekonávam prvé metre a snažím sa zbavovať najťažšieho materiálu. Po zhruba 30 m príde na mňa prvé rozhodovanie. Doľava do komína, alebo v pravo do kúta. Ani jedno nie je sľubovaný pilier. Jediné čo by sa vzdialene teoreticky mohlo podobať na pilier je ostrá hrana, medzi spomínaným komínom a kútom. Davaj teda doľava do komína, asi tam bude výlez na hranu.

V komíne som si spomenul na všetky katastrofické horolezecké filmy. Ťažké boje na Eigeri a podobne. Jediné čo mi udržiavalo myseľ čistú bolo vedomie, že chcem liezť hory, baví ma to a tak leziem. Súkal som sa po centimetroch v zbiehajúcom sa komíne. Ozaj a spomínal som, že bol veľmi zamachovaný a previsnutý ? Asi áno. A neviem či som spomínal, že sa tam nič nedalo založiť. Bojoval som. Mne sa zdalo že nie tak dlho, no v skutočnosti to bolo niekoľko hodín. Prebojoval som sa asi do 3/4 komína, kde ma rozbité previsnuté kamene zastavili. Ak by sa mi podarilo niečo založiť, možno by som to vy A-čkoval, ale nepodarilo sa ani pohadzovaním najväčšieho hexcentra do špáry nad hlavou. Bola jednoducho priširoká.

Na margo tohoto: musíme kúpiť veľké friendy a hexáky do klubu.

Tak davaj zostup komínom. Asi dve metre sa mi podarilo zliezť,  až po veľmi dobre založené istenie (ak ho niekto vyberiete, je to naše klubové, teda bolo), kde som cvakol prvú karabínu, ktorá mi padla do ruky (prepáč Marek, nevedel som, že tá HMS je nová) a nechal som sa spustiť po miesto kde sa zasa musím vybrať po pravej strane.

Tak som sa otriasol z nepríjemného komína (ktorý určite nebol IV+) a davaj do kúta. Tam sa mi podarilo dostať sa ešte viacej v pravo na pilierik (žeby konečne ?), ktorý však končil previsom a policou. Tak nie, zasa mimo. Nad policou kút, špára. Teraz som vedel (zasa) že som mimo (zasa). Mizerné istenia ani nebudem spomínať, už len doliezť niekam, kde spravím štand. Traverzom som sa vrátil na vrchol komína, kde sa mi k tomu všetkému podarilo uvoľniť taký veľký šuter, že také ani nebývajú.

Chlapci dole sa stihli schovať, ja som sa udržal na rukách. Ja som bol v pohode, ale chlapi dole mali perno, svištalo to okolo nich, jeden šutrík nám dokonca pokrstil nového sprievodcu. Mimochodom Minkos sa schováva pred kameňmi tak, že strčí hlavu pod kameň ale zadok a chrbát mu trčia. Trochu úsmevné z tej výšky (aspoň niečo, keď už nastala taká prekérna situácia).

Doliezol som niekam, kde bolo všetko rozbité a Marek kričí koniec lana. Hmmm mohol aj skôr. Myslím zakričať, že dochádza. Zabil som jednu skobku a založil frienda a dobral kamarátov.

Nakoľko som túto dĺžku liezol cca 4h a keď doliezli chlapci boli už 2h poobede, velím ústup. Rozbité nad nami veštilo ďalšie niekoľko hodinové blúdenie a to si nemôžeme dovoliť, lebo sme traja a pri toľkých ľuďoch dlho trvá aj zlanenie.

Na štande nám ostala jedna skobka, jedna slučka, na kosodrevine ďalšia slučka ale zhruba o 17.00 sme boli na zemi. Hovorí sa že cesta končí až dole a ja s tým úplne súhlasím.

V tomto prípade sme pravdepodobne spravili nejaký variant niečoho. Pôvodná cesta je z 1986 a dokonca na nete v Tatranskom sprievodcovi som ju nenašiel. Buď sa tam odvalilo obrovské niečo (čo by som usudzoval podľa toho že to bolo strašne rozbité), alebo neviem. V každom prípade náš variant nie je za IV+ ale také päťkové (V+) lezenie, spôsobené obchádzaním voľných lokrov po platničkách.

Variant cez komín je leziteľný, len bacha na kopec voľných šutrov na konci komína. Ale túto variantu neodporúčam. Veľmi nebezpečné.

Môj celkový dojem ? Super sobota. Cena 27 evri na benzín hore dole, čo bolo 9 evri na hlavu. V pohode ráno tam, večer späť. Trochu unavený, ale vysmiaty. Ceprom sme urobili šou padajúcich kameňov. Ja som si zaliezol do sýtosti 🙂

Teším sa na znovu na Tatry, tento krát pôjdem do lezenejšej oblasti, potrebujem niečo pevné pod nohami pri lezeni, pre zmenu.

5 komentárov

  1. Fuu,tak toto bolo huste..Minkos je stary fičúúr,stači schovať hlavu..he.Palec hore 🙂

  2. Pekne ste sa pomotali, ale stane sa. Batky, to tam si nas s Marekom chcel vyhnat? 😀

  3. Áno Ivo, presne tam 😀

  4. No neviem, ci s tebou este chcem ist do Tatier 😀

  5. A kedy budú fotky z tej blúdiacej akcie? 😀

You must be logged in to leave a reply.