Arco bola ako alternatíva za nevydarené Chamonix, kde si počasie zmyslelo, že nás tam nechce..takže Kubo Kubič a ja z Handlovej a Majo “Tata” a Ivetka zo Za sme “naskákali” do mojej Dacky a valili do Pietramuraty, ktorá sa stala našim prechodným bydliskom na pár dní. Počasie nehlásili moc pekné, ale verili sme, že aspoň táto akcia sa musí podariť.

V sobotu 12.4.sme ráno dorazili do kempu, postavili bejvák a zaľahli. Okolo obeda bol budíček a šli sme sa ponaťahovať do prvých cestičiek nad mestečkom Sarche na Piccolo Dain (250m stena). Majo s Kubom dali Orizzonti dolomitici 5b, akurát posledné dve dĺžky netrafili a doliezli to cestou Moonbears za 6a, aspoň trochu si zaliezli :-) Ja s Ivet sme dali peknú Amazoniu za 5c.

Na ďalší deň predpoveď sľubovala pekný deň, tak sme šli do krásnych platní Parete Zebrata (Sonnenplatten), kde v rovnakom zložení sme dali 400.m cesty Rita 5c a Tereza 5c. Pondelok sa niesol v duchu mierneho opotrebenia hlavových i telových súčiastok a tak sme zvolili aktívny oddych na skalkách v krásnej oblasti Nago. Každý poliezol na čo mu sily stačili,snáď Kubove 6b+ PP najlepšie..Cestou späť, sme sa stavili ešte na platniach Punta Corno Di Bo.

Večer sme oslávili všetko čo sa nám už podarilo ruskou vodkou, ktorú sme kúpili v miestnom supermarkete (keď už nemali Borovičku, aj toto potešilo). S veľkým záujmom sme sledovali Tata ako čosi hľadal na tablete, keďže to “zobral” deťom, neboli ešte najlepší kamaráti s tým elektronickým prístrojom..no po malej navigácii a usmernení sa predsa len ten Enter našiel a všetko bolo v poriadku, dobre sme sa pobavili :-)

Utorok sa niesol v duchu dlhého spánku, regenerácie, ako to už v Rest Day býva a obľúbenom šopingu v Arcu. Na stredu sme mali v pláne ísť s Kubiskom opáčiť cestu Via Transylvania VII. (1100m) na Monte Casale, Kubík aj veci vyniesol pod “nástup”, že ráno na ľahko vybehneme hore a mastíme do steny, kde nás čakalo cca 10.hodín roboty.

Ráno všetko prebehlo ako malo, lenže pod stenou sa akosi nedarilo nájsť nástup do tej správnej cesty..minútky utekali a keď už bolo 8.hodín sme pochopili, že už nemá zmysel naliezať do tak dlhej cesty, tak sme sa vrátili do kempu, pobudili zvyšok mančaftu a mastili opäť na Piccolo Dain, kde chalani dali Amazoniu a ja s Ivet sme sa pustili do nádhernej cesty Moonbears 6a (250m.), cca 150.m sokolíka, miestami previsnutého, veľmi pekné. Ako bonus chalani dali ešte Le strange voglie di Amelie 250m. za 5c, kde doliezali úplne na vrch steny s krásnym vzdušným štandom.

Na štvrtok sme vymysleli opäť skalky v Nagu, kde sa Kubovi podaril pekný prelez ťažkej 6c+ (VIII.) na prvý pokus. a my ostatní sme popoliezali na hranici svojho maxima Ja 6b+ OS, Majo 6b OS.

Na posledný lezecký deň sme si nechali peknú 350 metrovú cestu na slnečných platniach Similaun 6a. Celkom veselé miesta s pomerne vyšmýkaným vápencom. Nejaký “dobráci” nám posielali s pravidelnou nepravidelnosťou pozdravy v podobe padajúceho kamenia, no mali sme šťastie a odniesli si to “iba” Majové okuliare a prst.

Na večer, presne ako hlásili začalo troška poprchávať, čo trvalo až do rána, takže v sobotu sme iba pobalili, ešte “vyrabovali” predajne v Arcu a šinuli sa domov za rodinami…

Akcia vyšla veľmi dobre, až na tú jednu cestu, ale tá tam počká na nás.

Horám zdar

You must be logged in to leave a reply.