11. júl 2013 · 3 comments · Categories: Zahraničie · Tags:

Vo štvrtok 4. Júla približne o pol tretej poobede opúšťame  Handlovú v zostave Čači , Minkos , Macka a ja. Cestou nás sprevádzalo slnko a horúčava.  Za Viedňou nás trošku zdržala menšia kolóna a zhruba o pol ôsmej večer sme bez problémov došli  do nášho cieľa.

Trocha sme sa porozhliadli po okolí a kopcoch a potom sme hľadali miesto kde by sme tak mohli hodiť stany aby nás z tade nik nevyhostil. Nakoniec nám pohostinná pani dovolila zabývať sa u nej na statku , ba nám dala aj kľúče od domu , reku by sme sa mohli umyť alebo vykonať iné dôležité potreby. K dispozícii bola aj kuchyňa so šporákom čo prišlo tiež vhod. Ďakujeme !

Budík o 4:00 prebral troch spiacich medveďov a jedno žieňa. Raňajky , kávička , čaj a podobne… O 5:1O sme opustili base camp a vyviezli sa hore na penzión Bodenbauer , z kade sme pešibusom pokračovali ďalej. Hory a nebo boli zatiahnuté a po chvíli nás zastihol aj lejak. Schovali sme sa pod skalný previs. Čakanie sme si spestrili menším prieskumom skaly pod ktorou sme čupeli. Našli sme zopár ciest , no skôr mimo náš rámec lezeckých schopností. Keď dážď ustal pokračovali sme ďalej strmákom ktorý sa neskôr sklopil do príjemného chodníka. Pekná príroda a hory pútali náš zrak viac ako kamene pod nohami a tak sme sa dopotkýňali až na koniec údolia z kade má viesť odbočka pod nástup do cesty. Nevedno ako sme ju netrafili tak sme sa nejako predrali kosodrevinou až na kamenné súťoviská .  V skratke dosť veľa času a síl nás stálo hľadanie nástupu. No napokon sme ho šťastne a viacmenej náhodne našli (vďaka Čačimu a Macke ).

Zdalo sa že počasie sa tiež umúdruje tak sme nastúpili do ľahkého trojkového terénu po mierne položenej platni. Nity nás naviedli do pravého komínu ( pozor treba sa držať v ľavo , nieje vidno štand). Čači s Mackou zlanil, Minkos a ja sme pokračovali ďalej. Počasie sa stále menilo a na hlavy nám padali kamene. Nakoniec sme objavili stádo terénkôz , ktoré za tým stáli. Veľmi ťažko sa nám hľadali štandy. Pred nástupom do ôsmej dĺžky nás pohltila hmla a začalo intenzívne pršať . Rozhodli sme sa teda ustúpiť  a tak sme zlaňovali , sem-tam nejaké sólo ľahkým choďákom. Konečne na zemi a teraz rúbať rovno dole . Samozrejme ani tu nám šťastie nedoprialo a len márne sme hľadali chodník , ktorý našli Macka a Čači pri zostupe.  Nejako sme sa vysomárili a autopilotom sme dokráčali až na Bodenbauer, kde pre nás prišiel Čači. Na druhý deň nám počasie neprialo ešte viac a od rána pršalo tak sme sa rozhodli vrátiť sa , a ísť na výlet na neďaleký hrad. Trochu sme sa potúlali po mestečku Thörl. Kúpili sme nejaké zásoby a stavili sa na pivku. Za jedno pivo tak cca 3 €. Vrátili sme sa do base campu a zvyšok dňa sme mali na pláne vegetiť. Prerušilo nás kosenie našich domácich. Nuž tak sme priložili ruku k dielu a chopili sa náradia. Posledný deň. Budík ráno o 4:00. Raňajky , káva , čaj a podobne… Hory čisté nebo též. Snáď dnes to pôjde. O 5:00 sme boli na Bodenbauri Čači a ja, Macka s Minkosom šli turistikovať. 6:50 už pod nástupom. Cestou sme vzali materiál a laná , ktoré Čači šikovne zapatrošil v lese a tak sme mali o niečo ľahší nástup k ceste. Preplávali sme mokrým terénom a už v tretej dĺžke bolo dobre , sucho a krásna platňa na štvoritý rajbas. Potom striedavo platne a choďáky až po veľkú stenu , z kadiaľ sme zlaňovali s Minkosom. Teraz začína neznáme územie. Nastúpili sme zase do nádhernej platne plnej bouldorvých krokov. Fakt chutné! Odteraz bolo už len lezenie , skutočne poctivé a pekné. Plno platní , nejaký ten previštek a dlhočizná , široká, oblá a mierne položená špára ako za odmenu. Striedali sa 4kové , 5kové a niekedy aj 3kové úseky. Naozaj plno bouldrových krokov, človek si zaleze! Na konci špáry je trochu vzdušný štand a potom 40 metrový traverz doľava ponad 200 metrovú šľuchtu , 6stkovým terénom. Poctivá dĺžka od začiatku po koniec ! Potom ešte jedna 4kovo-5ková dĺžka a po nej už len 3,2,1 a sme na vrchole. Super cesta odporúčam (G´hackstein, Glückskind VI. 600m.). Perfektné lezenie , dobre odistené ( ani jedno zakladátko) , štandy sú rozumne osadné na dobrých miestach – jednoducho všetko bolo super! Vrchol G’hacksteinu zdolaný! Rozlúčili sme sa z vrcholom a poďho dole. Z ubolenými kolenami a spokojní sa lúčime s Hochschwabom .

Kubo Kubo-vič

Komentáre (3)

  1. Andrej König

    Pekný výlet a fotky nebudú? 😉

  2. Mali by sa tu objavit uz coskoro….

  3. Pekné fotky. Pozerám že ste mali parádny výlet s pekným lezením 😉

You must be logged in to leave a reply.