13. júla 2012 · 11 komentárov · Categories: Hory, Tatry · Tags: ,

Dlho plánovaná akcia v Tatrách sa už ako obvykle zaobišla bez väčšej účasti ľudí z klubu, prednosť dostali rôzne „buzi festy“ a iné dôležité veci. Takže osvedčená zostava Minkos, Ivo, Lidka , Čači, doplnená nečakanou 100.ročnou prezidentskou dvojkou – Baťky a Števko

sa vydala na prvý deň sa rozliezť na Ošarpance…jasné že sme Baťkymu uverili že to je toď za prvým kameňom v Zlomiskovej doline…nebolo. Poliezli sme parádne, dali sme 3.cestičky, Gálfyho, Motykovú a Puškášovú. S väčšími, či menšími problémami sme tie 5.kove cesty popreliezali. V nedeľu sme sa zobudili v značne „opotrebovanom“ stave a naši mladíci prezidentský to nezvládli, tak sme šli na oddych len na Ostrvu, teda bez dlhého nástupu. Ivo s Lidkou šli peknú 5+. ku Pavlín – Kráčalik a ja s Minkosom Trojkrálové Limby – VII.,len zabudli napísať že to vôôôbec nie je logická línia a že cesta nie je vhodná pre alergikou (prva dlžka v kvetoch 🙂 ) tak sme sa po malom zlaňáku pripojili k Ivovi a Lidke a vybehli za nimi.

Rozlezení by sme boli, tak sme na tretí deň šli na Žabieho koňa, po nekonečnom nástupe a zlaňáku do sedla sme začali liezť asi najkrajšiu hrebeňovú túru v Tatrách, príjemné, ale veeeľmi vzdušné trojkové lezenie, pričom ruky sú v Poľsku a zadok u nás 🙂

Ďalší deň sme mali na pláne Voliu vežu, tak sme už od rána drali podrážku na topánkach. Pod stenou sme vymenili partnerov a utvorili duo „Salto mortale“ El Mino a Lidka. Obaja si chceli niečo potiahnuť, tak Hrana Volovky za III.bola skvelá možnosť. My s Ivom sme dali Štáflovku za V-. a hore sme sa stretli..tušili sme že to bude na dlhšie tak sme po zlaňáku ešte vybehli aj my Hranu a po presnej navigácii kamoša čecha ( ktorého tel. atakoval skoro Lidku počas zlanovania ) sme netrafili správnu zostupovku, takže sme mali zostup asi tažší ako cestu hore…previsnutý komín sa divne zlieza 🙁

Už pri zostupe sme vedeli že bude na druhý deň rest day, pretože už nás neskutočne rozdýchali aj schody na 2.poschodie na hoteli…Takže streda bola o presune do Tatranskej Lomnice a ceprení sa po dedine.

Na štvrtok sme si vymysleli Lomničák, cestu píšu v niektorých sprievodcoch za IV,ale je to tak 80.m lezenia možno za III. a potom atrakcia pre ceprov lanovkových, fotografuvších. Počasíčko sa nám pomali začínalo kaziť, tak sme celkom rýchlo fujázdili ta dolu do dzedziny, chceli sme si to skrátiť zo Skalnatého, ale to výpalné čo pýtajú za lanovku dáme radšej na pivo.

Rozlezení a už aj poriadne rozbehaní by sme boli, tak môžme ísť o 06:00 na Gerlach. Z Vyšných Hágov fučíme pod Batizovské pleso, odtiaľ pod stenu a už je celkom aj dosť hodín, no nevadí, počasie vyzerá dobre tak naliezame..3.ľahké, blúdivé dĺžky a predbiehame 4.čechov ( zlý dátum na dovolenku v Tatrách, majú tam dva sviatky ), štvrtá nádherná dĺžka a zrazu to začalo všade na vôkol búchať, hrmieť, začala padať voda a s ňou aj dáke divné ping – pongové guličky z neba. Takže bol najvyšší čas to otočiť 🙂 Ivo s Lidkou to dali dokopy s čechmi a zlaňovali v tej búrke do žľabu, kde ich to navádzalo, laná nechali nám, že aby sme na nich zlanili (Ďakujeme 1.krát). Pod previsom našli starý zlaňák v ktorom sa tlačili 6.ti a tešili sa z toho ako tá rieka tečúca cez ich telá pomaly stúpa. Za hranou sa z rieky stal vodopád, takže Goráč, negoráč, šetko natieklo úúplne všade. Aby toho nebolo málo, Ivo poslal Lidke darček v podobe kameňa pri zlanovaní, tak mala opuchnutý členok, tak keď sa dostali pod stenu (14:30) mastili na Sliezsky Dom kým to mala fajn zachladené ako nanuk. To pre nás s Minkosom ešte len začala sranda, keďže Minkos moreplavec sa bojí aj mláky na ceste, takže kaňoning nechcel, tak sme si tak „behali“ po juho – západnej stene Gerlachu hore (prúsikovanie č.1 ) a dolu. Nakoniec voda opadla, tak sme šli za nimi do žľabu, jasné že premočené laná hodené okolo kameňa nešli stiahnuť (prúsikovanie č.2) takže hore. Minkos to neodhadol správne (prúsikovanie č.3) takže opäť. Ja som myslel že už zaspal, bo som ho nevidel ani nepočul. Nakoniec sa objavil a podarilo sa nám to aj stiahnuť. Čakali nás ešte dve zlanenia s veeeeeeľmi tažkým sťahovaním lana. Takže spolu nás hodina búrky stála 2.šlingne, 3.prúsiky a jednu karabínu a veľa nervov 🙂

Potom sme pobalili matroš a Ivové laná (Ďakujeme 2.krát, mali zo pár kíl navyše) a odchádzame z pod steny (19:00).

Na ďalší deň sme pochopili že už nás tam nechcela teta príroda, tak sme nasadli do motora a rozprávky je koniec.

Horám zdar

11 komentárov

  1. Pekne pekne, „vôbec vám nezávidím“ dúfam že najbližšie sa mi podarí ísť už s vami :)…

  2. Klobúk dole „starším pánom“ :), ktorí bravúrne zvládali nástupy a zostupy, kde sme si aj my „mladíci“ poodfukovali.

  3. Andrej König

    `“buzi festy” a iné dôležité veci` ako sú robota a podobne a snáď si každý lezie a vykonáva iné práce na skalách dobrovoľne, nenútene. Teda aspoň v každom horolozeckom klube to tak funguje.

  4. To Ivo: … ehm, ehm …

    To Andrej: … netočí sa celý svet len okolo teba, veta `“buzi festy” a iné dôležité veci` patrila jednej konkrétnej osobe …

  5. …nemenovanej osobe, o ktorej vieme, že to nezoberie (až tak) osobne. Že Dudlík 😀

  6. Andrej König

    Ok, bolo to napísané všeobecne… 😛

  7. Vidiš vidíš Dudlík, robíš problémy aj keď si už len horolezec štatista 🙂

  8. radšej sa nevyjadrujem…

  9. Jou tak aký výlet ste mali. Krásne fotky 😀 :)))

  10. Teda Minkos, ty hulvát, to čo je za fotografiu ? 😀

  11. Andrej König

    Fakt sú krásne tie naše hory, paráda! 🙂

You must be logged in to leave a reply.