V piatok okolo obeda sme hodili s Dudlíkom nezáväznú reč na tému, čo cez víkend. Padali slová ako kalamárka a podobne no nakoniec padlo jedno male tiche slovo “Lidečko” aka český pieskovec, kúsok za hranicami. Cieľ bol istý, skala tajomná a priebeh cesty veselý.

Dohodli sme sa na 7.00 ráno a v zostave Ja, Dudlík, Minkos, Irča a Zuzka vyrážame sme Ilava a Česká republika. Malá zastávka v prievidzkom Tescu na raňajky a niekedy okolo približne tuším cca medzi 9 – 11 sme boli pod Čertovými skalami v dedine Lidečko. Zaujímavé skalné útvary, akoby nepatriace do okolitej prírody trčia rovno nad cestou. Trochu fúka vetrík a chladno nám pripomína, že sme si mohli vziať aj teplý čaj do termosky, no ale však sme horolezci, niečo hádam vydržíme. Vytlačeného sprievodcu Dudlík samozrejme zabudol doma. To že by nám k ničomu nebol, lebo v ňom neboli nákresy, je druhá vec. Dôležite je že to ON zabudol. Ešte Minkosov pokus, “aha veď cesty sú popísané” (na skale kovový krúžok z nápisom “STÁTNÍ NIVELACE”) nás pobavil. V podstate nám to však pomohlo pri výbere cesty.

Ja idem tadiaľto, povedala Irča a ja som sa pustil do cesty hneď vedľa. Doliezol som na vrchol a vo vrcholovej knižke bol nalepený sprievodca veže ktorú sme liezli, tak som zistil že Irma bojuje v štvorkovom komíne s vlastným ťažkým nástupovým variantom. FUJ, nezávidím jej, piesky a komín. Kto to zažil určite so mnou súhlasí. My s Dudlíkom po výmene sme dali nejakú V+ a stredom platne je písané V+ s vrcholovým VII- variantom. Idem do toho. Lezenie skutočne V+ ale morál na dolez k prvému isteniu je na šedivé vlasy. Vrcholový variant sme asi netrafili, tak sa púšťame do “napríklad tejto cesty”. Bohužiaľ triafame do rajbasovej V s jedným VIII bouldrom. Nepúšťa ani mňa ani Irmu ani Dudlíka ani Zuzku a Minkos tuším ani neskúša. Vidím pekný previs s veľkými dierami, ale prvé a posledné istenie vo výške asi 15 metrov nás núti zhadzovať lano zvrchu (VI+ / VII-). Potom ešte jedno lano zvrchu (VII+) kde som sa presvedčil o tom, že najbližšie Metodické dni budú povinné, ale o tom v ďalšom článku, kde si rozpíšeme čo sa udialo a čo sa mohlo stať. Bola to jedna z najvážnejších situácii aké som zažil.

Cestou domov sme sa zastavili na koláče a pivo a so zodratými prstami prichádzame domov. Dúfam, že sa všetkým výlet páčil tak ako mne a dúfam že najbližšie dáme nejaké na prsty príjemné vápno :)

Baťky

Komentáre (5)

  1. Hups tak na ten zaver som zvedavy co sa to dialo.

  2. Ja tiež. Btw., Bin Dudlíkove podkolienky ma vždy uvádzajú do úžasu :D. Čo tak skúsiť inú farebnú kombináciu? 😉

  3. Ja by som chcel len napisat,ze volakedy v nedavnej minulosti bol dobry zvyk dat na odkazovac vediet co sa deje a co sa chysta. No zial,kamarati na to asi pozabudli :-(
    Achmed Bin Podkolienka Dudlik:-)

  4. Pekne chlapi a baby.
    Trosku vam hadam aj zavidim :)

  5. Andrej König

    Baťky, no čo sa stalo? :O Ináč krásne skaly… :)

You must be logged in to leave a reply.