Mimozemšťan už písal o našom víkende na Ďumbieri, tak ja spomeniem čosi o lezení.

Dohodli sme sa s Peťom Padúchom že nám ukáže Severnú stenu. Tak sa sním a s ďalšími lezcami z BB stretávame na hrebeni Ďumbiera cca 30.min od chaty M. R. Štefánika.

Zostup pod stenu je celkom zaujímavý, firnový sneh, veľký sklon a slušná šluchta pod ním. Domáci skúsení borci si tade cupkajú ako kamzíci, no naše dievčatá a aj my s tým máme menší problém. Tak zhadzujeme lano, zlaňujeme. Baby to otáčajú, je im zima.

My s Minkosom pálime dolu do doliny bo sme „zabili“ kopu času, nepoznáme to tu, takže nevieme čo nás čaká. Chceme liezť Baníkov pilier (P. Daniš – M. Strelec 7.1 1979 IV). Vraj krásna 6.dĺžková cesta. No pod stenou stretávame Klingáča z BB (kamoš z nášho Veľkého Kricu). Odporúča nám liezť Modrý ľad . Dve dĺžky, ale treba tak tri – štyri šróby, máme dve,  ale ideme do toho.

Pod ľadom nemôžeme nájsť špárku na založenie a urobenie štandu, tak Minkos prehadzuje slučku (presne podľa UIAA) cez nedôverihodný kamienok a ja naliezam do ľadu. Po cca 12.m dávam prvú šróbu (paráda), ďalšia po nepríjemnom traverze na konci ľadíku. Predo mnou asi ešte 10.m ku stienke v ktorej tuším že by mohlo byť nejaké istenie. Našiel som starú skobku, pchám dva friendy a lezie Minkos. Krásne lezenie, užíva si to.

Druhá dĺžka začína príjemným traverzom, dávam šróbu a leziem ďalej. Po asi 15.m vkladám dvoch čokov. Keď Minkos kričí že už mám iba 10.m lana, založím ešte jedného frienda a preliezam cez III. kové trávy a doliezam na hranu, tak sa prehupnem na druhú stranu a lezie Minkos. Dolieza, kufrujeme a mastíme hore.

V príjemnej atmosfére Stefáničky, pri poháriku Gruziňáku nám Bystričania odporúčajú ďalšiu krásnu cestu (Štepanký IV). Takže sa dohadujeme, že si to musíme ešte túto zimu zopakovať.