Aktualizované

2.9.2010 – Nasleduje rest day. Ak keď sme toho moc nepoliezli, rest day treba dodržiavať. Pri lezení je vždy potrebné dodžiavať stanovený program.

Ľahké raňajky nám predurčujú, že obedovať budeme v peknej tichej talianskej uličke. Určite si dáme nejaké “pasta” alebo “pizza”, celkom sa už tešíme. Autami vyrážame do Riva Del Garda, mesto priamo na jazere, pripadá nám to ako väčšie nejaká okresné mesto. Aj keď pri ich značení jeden nikdy nevie. Keď sa konečne vymotáme s kempu, vyrážame do Rivy. Ja idem ako prvý, Achmed naviguje a Čači za mnou, sleduje stopu. Do mesta sme trafili celkom v pohode, ale v meste je to už horšie. Achmedove výkriky medzi telefonovaním s frajerkou, “DO ĽAVA, DO ĽAVA!!!!” nás zaviedli do nejaké slepej uličky, tak sme to zobrali do vlastných rúk a niekde v centre sme narazili na sústavu platených parkovísk, kde sme zaparkovali. Platené parkovisko vyhralo pred ďalším blúdením po meste, nakoniec by nás to vyšlo možno drahšie. Pekné doobedie pri vode, harmonikár vyhráva, nemecké babky, asi posilnené jägermajstrom ako ktosi spomenul, tancujú, labude sa trhajú s kačicami o chleba, slnko svieti a my, my pomali ostávame hladní. Blíži sa 12.00 a rozhodujeme sa, či si dáme obed tu, alebo sa ideme okúpať a potom na pizzu. No siesta začína asi o 12.00 a končí 16.00, tak to hádam vydržíme a pôjdeme sa okúpať. Kúpanie a opaľovanie nám moc nesvedčí, tak asi po hodine sa poberáme spať do arca, budú tri hodiny, za chvíľu je koniec siesty. Sme už predsa poriadne hladní. Padajú aj také mylné hlášky, veď Arco je turistické oblasť, určite tam bude aspoň jedna reštaurácia otvorená, pre nemeckých turistov. Po príchode do Arca však zisťujeme, už samozrejme poriadne hladný, že sme existovali v dvoch omyloch. Siesta je od 14.00 do 18.00 a po druhé, že taliani úplne kašlú na nemeckých a iných turistov a užívajú si svoju siestu. Hlad nervozita, hlad. Zlosť a bezmocnosť. Niekto to vzdáva a mastí do kampu sa najesť, ale ja som tak navnadený na pravé talianske špagety, že sa odmietam vzdať. Minkos s jeho orientačným (ne)zmyslom tvrdí, že tuto kúsok videl potraviny a pokiaľ otvoria reštiku, tak si pôjdeme niečo kúpiť na zásoby do kempu. Ja to vzdávam asi po 5 kilometroch chôdze. Nakoniec sme sa dočkali a dali si vytúženú pizzu a špagety. Nahnevaní na taliansky socializmus a ich poodiate siesty, sme zobrali pivo a išli k ohňu. O naších germánoch stále ani vidu ani slichu.

3.9.2010 Minkos a Achmed bin Dudlík vyrážajú na skalky (Masone), ja mám v pláne 5 dĺžkovú, nevyborhákovanp, klasiku. Popis v sprievodcovi, prístup pod stenu, je horší, ako zančenie na cestách a tak na prvý krát sa dostávame síce na správny kopec, ale z druhej strany a takmer na vrchol. Zasa dolu, ďalší pokus. Tentokrát sa dostávame pod stenu, aj keď už som mlel s posledného, predsa, nie som najmaldší, najľahší aťd., dorazil som stále v relatívne tesnom závese. Ja a Ivan, Čači a Lydka. Do prvej dĺžky posielam Ivana, písaný je IV komín a ja komíny nejako nemusím. Ivan to vybehol rýchlo ja za ním, najprv iba v topánkach, však IV terén na druhom musí pusiť aj v bagandžiach. Nepustil, prezúvam sa v komíne (somár starý). Druhá dĺžka III traverz. Predstavte si, že leziete rukami založenými vo veľmi dobrých chytoch, nohami len tak ledabolo, a pod vami vzduch. Zatiaľ nie moc vysoko, a dúfam, že s chlapov a dievčat nik nespanikári. Štandík na strome, Ivan dolieza a rozhoduje sa, že ďalej ťahám ja, pokiaľ nepovie inak. Nasleduje kľúčová dĺžka, hneď od štandu je taká VI plantička. No ono je to VI, ale len pre nás, do nejakých 182 cm výšky. Napríklad pre Ivana, alebo nemenovaného kamaráta s BB je to V maximálne. Staré hrdzavé skobky ma navadzajú, mierne v pravo. Celá dlžka je krásne exponovaná a vždy sa vylieza vpravo na previs. Predstavte si stenu, ktorá je horizontálne lemovaná sústavou dlhých previsov a vy postupujete z ľava do prava a vždy vyliezate na hranu previsu. No proste úžasné. Ľahké V lezenie na starých hrdziakoch (samozrejme, že sa to dá pohodlne odistiť, skoro) a stále v lufte. Štvrtá dĺžka je celá za odmenu, dlhý traverz v lufte je proste supiš pupiš a krásne sa tu prelína IV-V lezenie so vzduchom pod vami. Romantika ako hovado, až na občasné výkriky Ivana, “založ mi tam niečo, nemám rád traverzy”. Viete pri traverzoch padá druholezec tak isto ako prvolezec. No ale, mám ja čas ? Vychutnávanie premiešané s trochou strachu a telom naplneným blahom/adrenalínom, mi nedáva čas zakladať. Super lezenie. Lydka bohužiaľ po druhej dlžke to nezvláda a tak Čačiovci musia zľanovať. Nie každý je po roku lezenia pripravený na naozajstné lezenie.Nevadí, naučí sa. Boli sme už ďaleko odlezení a nemohli sme hodiť lano, aspoň Čačimu. Škoda. Poslednú dĺžku lezie Ivan, učí sa zakladať a tak si iba vychutnávam štand a nakoniec doliezam na vrchol za Ivanom. Bohužiaľ v ten deň sme už skončili, nakoľko sme doobeda blúdili a tak hajde do kempu a do bazéna. Neskôr prišli chlapci s Masone. Najprv sme sa nechceli priznať, že sme blúdili pol dňa, ale keď z nich vyliezlo, že pár hodín hladali sklaly, tak sme sa priznali aj my.  Večer oheň, pivko a tento krát prišli už aj germáni, boli nejké feraty a tak sa dohadujeme na zajtrajšom lezení. Oblasť “Slnečné platne”

4.9.2010 “Slnečné platne”. Pekné položené platne od 150 do cca 600 m. Lezenie od 3a – 7a, prípadne od V+ do VII, prípadne od A0 do A3. Meníme dvojice, potrebujem, aby Čači liezol niečo poriadne a Lydku posielame s kolektívom skalkárov do trojdĺžkových ciest v ľavej časti. My s Čačim vyberáme nejkú cestu o ktorej si myslíme že je 5c. Dĺžka cesty 350m celkovo 8 dĺžok. Tento krát poctivých. Prvá dĺžka poctivá 5c. Druhá dĺžka ešte poctivejšia 5c. Tretia dĺžka, čo si pamätám zo sprievodcu tak 4c, doprava. Lezieme 6a doľava. V kľúčovom fleku, zhruba 4m nad istením dojím ťažko zapnutú expresku a dostávam sa na štand. Sám si za to môžem, strach ma vyhnal na pilier ale Čači to strúhol cez platňu a pustilo. Dve – tri dĺžky pohodové lezenie a zvyšok je za odmenu. Prestavte si lezenie vo vápencovej platni, kolmej, kde máte chyty až po lakeť typu hodiny a vaničky a leziete vo výške. Nádhera. Doliezli sme na vrchol, zbiehame dolu a ešte v rýchlosti dávame jednu krátku 3 dĺžkovú cestičku na začiatku platne. Tu však svištia kamene, ide o život, na platňami je zostupovka a suťovisko. Samé “KAMEŇ” a “STEIN” a “ŠUTR”. Odchádzame po batohy a dole na parkovisko. Konečne mal (aspoň dúfam) aj Čači pekné lezenie. Nakoniec pozeráme v sprievodcovi, že sme liezli akýsi nový variant (sprievodca z roku 2007, nebolo tam nič nazančené) šli sme proste za nosom (a borhákmi). Ale bolo to o to krajšie. V kempe sprcha, všetci poctivo na pravú taliansku pizzu s našími novými kamarátmi s deutchlandu. Vymieňame kontakty a pozívame sa sami ku nim do nemecka do Donautalu. Takže miesto jarného Ospu pojdeme niekedy koncom mája tam.

5.9.2010 Lúčenie sa s nemcami, nikto nedokázal povedať nič rozumné, tak sme nasadli do áut a frčali sme domov. Na záver jedno poctivé nemecko-talianske “stau”, ale od Brenneru už cesta v pohode až domov.

Zážitkov tada máme až až. Nové kamarátsva, skúsenosti. Perfektný výlet s perfektným počasím a celkom dobrým pivo. Veď sme si ho doviezli zo Slovenska. Čo viac si môže človek priať. Snáď len toľko, že pokiaľ všetci museli pondelok do práce, ja som mal stále dovolenku. No nepotešíš kamarátov, keď môžeš ….

Baťky

no images were found

Komentáre (7)

  1. Pekný výlet, príjemná lezecká dovolenka, ako vidím, teda zatiaľ iba čítam… 😀 Super, chalani a dievča… 😉

  2. Pekne napisane…Bolo super,obcania mozu lutovat co neboli :-)

  3. Veru veru, ale nič nie je stratené, ja tam idem do veľkých stien aj budúci rok + Tre Cime

  4. No vyskúšam natrénovať a potom pôjdem s Baťkym :o)

  5. Mimozemšťan

    Nádherné fotky, v skutočnosti to muselo byť ešte oveľa krajšie …. V tichu vám zavidim 😉 …

  6. Netreba závidieť, treba ísť s nami :)

  7. ak ma zoberete do batoha tak je to potom ten najmenší problém :) 😀

You must be logged in to leave a reply.